Vianoce

Advent: čakanie na Vianoce

Ahoj šikovníci!! Dnes nás čaká úplne perfektná časť - viete prečo? Pretože je o Vianociach!!! Ja sa ne ne už tak teším!! Aj vy? Povedzte, čo máte na Vianociach úplne najradšej hm? — … nooo, ja pečenie medovníkov - a aj ich jedenie, vianočné pesničky, spoločnú večeru a jasné že aj….. Darčekyyyy!!! A vy máte ešte jednu riadnu výhodu - vianočné prázdniny!! My dospelí máme voľno len pár dní, zato vy aj dva týždne! Tak čo, tešíte sa na prázdniny, alebo vám budú kamoši zo školy chýbať? — No nech je to ako chce, verím že si voľno užijete a nájdete si nejakú super zábavu! Ale teraz si poďme povedať viac o tom, prečo vlastne Vianoce oslavujeme.

Vianoce sú kresťanský sviatok, pri ktorom si pripomíname narodenie Ježiša Krista. Slávnostný čas sa však začína oveľa skôr - približne tri až štyri týždne pred Vianocami. Viete, ako sa tento čas do Vianoc volá? — Kto povedal advent, má plus! Ale teraz extra ťažká otázka, viete, prečo sa volá práve Advent? — Tak ja vám to poviem! Slovo Advent pochádza z latinského „adventus“ – príchod - na znamenie blížiacich sa Vianoce:-) Cieľom tohto obdobia je pripraviť sa na Vianoce - každý podľa seba. Jeho začiatok si určite všimnete, pretože často vidno vence so štyrmi adventnými sviečkami. Každú nedeľu sa jedna zapáli - čiže poslednú nedeľu pred Vianocami už horia všetky štyri.

Príbeh Betlehema a vzácnych darov

No a ako to vlastne s tým narodením Ježiška malo byť? Podľa Biblie sa Ježiš narodil v mestečku Betlehem, na sene v skromnej maštali, pretože pre jeho rodičov Máriu a Jozefa nebolo miesto v hostinci. Nad maštaľou žiarila jasná hviezda, ktorá ku dieťatku priviedla troch kráľov - alebo mudrcov - to presne nevieme. Malému Ježiškovi priniesli cenné dary - zlato, kadidlo a myrhu. Zlato určite poznáte, ale viete, čo je kadidlo a myrha?

Sú to vzácne voňavé živice - to je taká tá lepkavá hmota, ktorá vyteká zo stromu. A uhádnete ako sa ten strom, z ktorého kadidlo pochádza volá? Ani to nie je také ťažké! — … kadidlovník!!:-)) A myrha? Tá sa tiež získava zo špeciálneho stromu, ktorý sa zas volá…. Myrhovník! Rastie v teplých krajinách, napríklad v Afrike. Myrha sa používala napríklad na liečenie rán, a tak ako zlato a kadidlo bola veľmi vzácna.

A aj preto si dnes na Vianoce dávame darčeky – lebo ich dostal aj Ježiško. A viete, kedy sa toto všetko udialo? Tipnite si! — Bolo to ako keby v bode 0!! Roky sme totižto začali číslovať práve od narodenia Ježiša Krista. Narodil sa teda pred vyše 2 000 rokmi.

Staré slovenské vianočné zvyky

Vianoce sa pritom na Slovensku slávia už stovky rokov - kedysi to teda zvládli aj bez mobilov alebo bez televízie. Ľudia verili, že toto obdobie má čarovnú moc a dodržiavali množstvo rôznych zvykov. Na Štedrý deň napríklad stôl obkolesili reťazou, aby rodina držala pokope. Na stole zas nesmel byť nôž, viete prečo? — Pretože všetko ostré na štedrovečernom stole mohlo predpovedať hádky - preto sa napríklad chlieb nekrájal, ale odlamoval. Prstom namočeným v mede si zas robili na čelo krížiky, aby boli celý rok zdraví a chránení pred zlými silami. To isté mala zaručiť aj oplátka s cesnnakom. Mali síce ulepené čelá a cesnakový dych, ale za celý rok v zdraví to stálo, no nie?:-)

Odkiaľ sa vzal vianočný stromček

A čo myslíte - čo bolo na Slovensku skôr - Betlehem - teda zobrazenie Márie, Jozefa a Ježiška, spolu s tromi kráľmi a pastiermi, alebo vianočný stromček hm? — Kto si tipol Betlehem, má pravdu! Vianočné stromčeky prišli neskôr. Je dokonca možné, že vaša pra-pra-pra-babka ešte ako dieťa žiadny stromček nemala. A ak ho aj mala, nemusel vôbec stáť na zemi, pretože sa hlavne na dedine dosť často stromčeky vešali zo stropu. V chalupách bolo totiž málo miesta a navyše sa k nemu nedostali deti ani zvieratá, takže ho nemohli prevrhnúť. Jasné, že to bol malý stromček, niekedy len vetvičky, žiadna dvojmetrová jedľa:-)

A čo ozdoby? Kedysi sa na stromčeky vešali jablká, orechy, sušené ovocie, medovníky alebo slamené ozdoby či mašličky. Postupne pribúdali trblietavé sklenené gule a iné ozdôbky, aké poznáme dnes. A čo sviečky? Na stromčeku boli - ale tie pravé voskové. Preto sa musel dávať veľký pozor, aby nezačal horieť. A ver tomu, že sa to stávalo - aj môj dedko sa raz na Vianoce musel hrať na hasiča.

Štedrá večera a darčeky

A čo myslíte, čo sa kedysi jedlo? — Že ryba? Presne tak! Na Vianoce sa držal pôst, takže sa nemohlo jesť mäso. Ryby a iné vodné zvieratá však boli dovolené, preto pripravovali napríklad zubáča, pstruha alebo kapra. Často sa varila nielen kapustnica, tak ako dnes, ale aj hríbová alebo šošovicová polievka. Ozaj a šošovica aj mak boli v tomto období extra obľúbené, a viete prečo? Lebo šošovicových a makových zrniek je v jedle koľko — ? — Veľaaaa:-) preto mali priniesť bohatstvo - veľa peňazí, veľkú úrodu a tak ďalej.

Mak sa jedával na rôzne spôsoby - napríklad také makové buchty, makové kysnuté koláče, makové opekance,makové lokše…bolo toho dosť! Šošovica sa zas na štedrú večeru dávala aj pod tanier, aby nám priniesla bohatstvo v nasledujúcom roku. Ja to robím aj dnes, a vy?

No a po večeri zväčša prichádza moment, na ktorý sa všetci veľmi tešia. Často presne nevieme, kedy a ako, ale pod vianočným stromčekom sa objavia….darčekyyyy!! Hlavne ak ste poslúchali, a to vy ale ste určite veeeľmi poslušné deťúrence, ktoré milujú upratovanie, umývanie zubov a robenie domácich úloh, takže je úplne jasné, že vás pod stromčekom niečo bude čakať! 🙂

Od sviatočných dní po Troch kráľov

Možno pôjdete spať dosť neskoro, ale nevadí. Zajtra, pozajtra, popozajtra a tak ďalej totiž máte voľno! My dospelí síce prázdniny nemáme, ale 25. aj 26. decembra sú dni pracovného pokoja, čiže máme voľno tiež. Vtedy sa často chodí na návštevy k rodine, alebo na prechádzky, no a samozrejme, že k Vianociam patria aj rozprávky a dobré filmy. No a postupne sa už blíži aj ďalšia oslava viete aká? — Silvester a Nový rok!

• 31. decembra práve Silvester oslavuje meniny a je to posledný deň starého roka, ktorý sa skončí o akom čase presne? — Áaano, o polnoci! Vtedy prichádza prvý január a s ním aj začiatok nového roka. V ňom už na vás čaká kopec nových zážitkov, dobrodružstiev a aj veľa nových vecí, ktoré sa naučíte.

Posledný sviatok, ktorým uzatvárame Vianočné obdobie sú traja vietekto? — Králi! Presne tí, ktorých sme si už spomínali. Oslavujeme ich 6. januára a často bývajú dňom, keď odzdobujeme stromček. A zároveň vieme, že je čas sa chystať opäť do školy, pretože vianočné sviatky sa pre väčšinu z nás končia.