Veľká noc

Kedy prichádza Veľká noc

Ahojte šikulkovia,

Aké sú vaše najobľúbenejšie sviatky hm? — Moje sú Vianoce, ale pre niektorých ľudí, najmä pre veriacich kresťanov, sú najväčšie sviatky v roku tie veľkonočné - šiby ryby mastné ryby, kus koláča od korbáča! Poznáte však? Povedzme si o Veľkej noci trochu viac, čo vy na to?

Veľká noc, na rozdiel od Vianoc a mnohých iných sviatkov nemá pevný dátum. Môže byť hocikedy od druhej polovice marca až do konca apríla. Presný čas sa totiž určuje podľa splnu mesiaca, ktorý je každý rok inokedy. Najistejšie preto je, keď sa pozrieš do kalendára a tam uvidíš, kedy Veľká noc je.

Veľkonočné dni a ich mená

Niektorí ľudia veľkú noc ju oslavujú skôr ako sviatky jari, ale kresťania počas nich slávia, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Slávia pritom už niekoľko dní pred samotnou Veľkou nocou. Prvým z nich je Kvetná nedeľa - teda posledná nedeľa pred Veľkou nocou. A tipnite si, ako sa volala pôvodne? Kvetná veru nebola…. Predstavte si, že bola palmová podľa palmových listov, ktorými ľudia vítali Ježiša v Jeruzaleme. Zaujímavé, čo?

Ďalším dňom, ktorý sa slávi je Štvrtok pred Veľkou nocou - voláme ho zelený, viete prečo? — Ak ste povedali, že preto, lebo vtedy jeme niečo zelené - napríklad taký špenát alebo brokolicu, máte pravdu. Ale v skutočnosti ho voláme zelený omylom! Predstavte si, že kedysi dávno ho vraj volali plačlivý štvrtok. Ale v nemčine znie slovo plačlivý a zelený veľmi podobne - stačilo vymeniť dve písmenká a z plačlivého sa stal zelený štvrtok. Ako vidíme, toto meno sa ujalo a zelený je až dodnes - dokonca sme mu priradili aj zelené potraviny!

Po zelenom štvrtku nasleduje Veľký piatok, čo je deň ukrižovania Ježiša Krista. Potom nasleduje Biela sobota, vtedy sa zvyklo všetko ešte doupratovať a v kuchyni sa pripravovali dobroty - no a konečne aj Veľkonočná nedeľa, kedy sa slávi Ježišovo vstanie z mŕtvych. Pre kresťanov je jedným z najväčších sviatkov práve nedeľa, ale ostatní ľudia často vnímajú skôr Veľkonočný pondelok, keď sa chodí šibať a polievať. No a ešte sú tu iné náboženstvá, ktoré Veľkú noc majú neskôr, alebo aj vôbec.

Jar a zásoby z minulosti

Pravdou však je, že koniec zimy a príchod jari u nás oslavovala väčšina ľudí už veľmi dávno. Boli radi, že sa blížia teplejšie dni a s nimi aj pestrejšie jedlá - opäť budú mať čerstvé ovocie, zeleninu, začne rásť obilie, sliepky budú znášať viac vajec, kravy dajú viac mlieka, narodia sa malé teliatka, kuriatka a ďalšie zvieratá na dvore aj v lese.

Kedysi to totiž v zime nebolo vôbec také jednoduché, ako dnes, keď v obchode dostaneme všetko, čo potrebujeme alebo na čo máme chuť aj v zime. V minulosti si ľudia museli robiť zásoby jedla, aby chladné mesiace prežili v zdraví. A fazuľa, šošovica, kyslá kapusta či rôzne kaše, ktoré v januári či februári jedli, boli síce chutné, ale predsa len sa už tešili na čerešne, jabĺčka, hrušky, slivky, ale aj na jarnú bryndzu, viac svetla a slnka a jarnú prírodu celkovo. Končiaca sa zima a prichádzajúce teplejšie dni skrátka boli dôvodom na oslavu.

Kraslice, šibačka a oblievačka

A aj symboly Veľkej noci boli a sú spojené práve s jarou. Zvyky, ktoré dodnes dodržiavame sú sčasti kresťanské, sčasti ešte staršie. Čo vám napríklad napadne, keď sa povie Veľká noc? — Ak ste povedali vajíčka, alebo korbáč a voda, tak sme na tom úplne rovnako. Vajíčka sú symbolom nového života - veď sa z nich liahnu kuriatka, nie! Preto sa už odpradávna spájajú s príchodom jari. Dievčatá ich zvykli zdobiť a darovať takéto maľované kraslice šibačom. Kedysi sa dávali len pravé vajíčka od sliepky, ale dnes sa asi chlapci viac tešia z tých čokoládových.

A ako to bolo so šibačkou? Kedysi šibali len slobodní mládenci slobodné dievčatá. Deti, ale ani ľudia po svadbe nechodili šibať. Dnes je to skôr naopak že? Často chodia šibať malí chlapci s tatkom. A to nie je jediná zmena! Naši predkovia chodili šibať tak skoro ráno, že ešte vonku bola tma. A ako to prebiehalo? Žiadna surová bitka! Chlapec sa prútom dotkol nôh dievčaťa, aby bolo rýchle a šikovné, bokov, aby raz malo veľa zdravých detí a rúk aby bolo pracovité. Nebolo treba šibať prisilno.

A zatiaľ čo niekde sa na Veľkú noc šibalo, inde sa polievalo vodou! Vodu ľudia vtedy brali zo studne, ale myslíte, že sa ňou mohlo polievať aj na veľkú noc? — Veru nie, musela byť z potoka alebo rieky. Tečúcu vodu totiž ľudia považovali za ”živú” a mala dievčine zabezpečiť to, čo v iných končinách Slovenska šibanie. Aby bola zdravá, šikovná a mala raz detí, koľko chce.

Zvyky kedysi a dnes

S veľkou nocou sa spájajú aj rôzne zvieratá - zväčša ide o mláďatá ako symbol nových začiatkov - napríklad baránkovia alebo zajačikovia. Sú súčasťou výzdoby a napríklad veľkonočného baránka si môžeme aj upiecť v špeciálnej forme.

Tak ako v minulosti, aj dnes platí, že sa tieto sviatky v každej rodine môžu sláviť trochu inak. Isté je, že sa postupom času zvyky pomaly menia. Šibe sa menej, ale zato šibú aj ženatí muži či malé deti. Oblievame sa vodou z vodovodu, alebo striekame voňavkou a šibači dokonca dostávajú aj peniaze. Kedysi ich darovali len tým chudobným, ale dnes ich dostávajú už takmer všetci, najmä od rodiny.