Ryby a život pod vodou

Dýchanie pod hladinou a dávni predkovia

Ahojte šikuliaci,

Tak, viete čo nás čaká dnes? Povieme si viac o živočíchoch, ktoré nestretneme ani na lúke, ani v lese, ani na púšti a ani ich nevidíme lietať na oblohe. Viete koho mylím? Pomôcka - majú plutvy!! Hmm? … — Povedali ste ryby? Super! No a ryby žijú samozrejme kde? — Vo vode - v riekach, potokoch, v jazerách, aj v moriach. Ich telo je prispôsobené na život pod hladinou. Dýchajú žiabrami – to sú také tenké „plátky“ po bokoch hlavy. Preteká cez ne voda, z ktorej si berú kyslík, podobne ako naše pľúca si ho berú zo vzduchu.

Pre niekoho sú ryby možno trochu nudné, ale predstav si, že aj my ľudia – rovnako ako vtáky, cicavce či obojživelníky – máme veľmi dávnych rybovitých prapraprapraaaapredkov. Viete z čoho sa počas stoviek miliónov rokov vyvinuli naše končatiny, teda ruky a nohy? — Predstavte si, že z plutiev! To isté platí aj o nohách psov či mačiek a o nohách a krídlach vtákov. Kosti v tvojej ruke, v krídle vtáka aj v plutve pravekej ryby sú usporiadané dosť podobne. Príroda ich len trochu upravila pre každého podľa toho, či potrebuje lietať, behať alebo plávať.

Šupiny, plutvy a rybie vajíčka

Rybyajú hladké a špicaté telo, aby vo vode ľahko kĺzalo. Jeho povrch chráni koža so šupinami a tenký sliz. Vďaka nim sa ryby “neoškrú” napríklad pri plávaní okolo kameňov. Pohybujú sa vlnením a plávaním, pri čom im pomáhajú plutvy. Každá z nich má svoju funkciu - hlavným motorom je chvostová plutva, ktorá tlačí rybu dopredu a dodáva jej rýchlosť. Ostatné sú ako volant alebo brzdy - udávajú smer, zastavujú a starajú sa aj o to, aby sa ryba neprevrátila.

Na rozdiel od nás ľudí, ryby nemajú stálu teplotu tela – v studenej vode sú studené, v teplej teplejšie. Väčšina sa rozmnožuje tak, že samica vypustí do vody vajíčka - voláme ich ikry - a samec na ne vypustí bielu tekutinu - mlieč. Takéto vajíčka sa po čase premenia na larvu a neskôr sa z nich vyvinú ryby.

Ryby sladkých a slaných vôd

Tie môžu mať inak rôzne veľkosti. Najmenšie rybky majú okolo centimetra - sú dlhé asi tak, ako tvoj necht. Tie najväčšie - ako napríklad žralok obrovský - môžu byť veľké ako dlhý autobus - a vážia asi toľko ako tri slony! A čo myslíte, kde žije viac druhov rýb - v riekach alebo moriach? — … — Kto povedal v moriach, má pravdu! Väčšina rýb je prispôsobená na vodu, v ktorej žijú - tie z mora by dlho v nevydržali v rieke a naopak, sladkovodné by zas neprežili v slanom mori. Ale tak ako takmer pri všetkom, aj tu sa nájde pár výnimiek, ktoré vedia prepínať režim – napríklad lososy idú z mora do riek, úhory naopak z riek putujú až do mora.

Kapor a šťuka: dvaja odlišní plavci

Medzi morské morské ryby patria napríklad žraloky, sardinky, tresky či slede. V slovenských vodách zas máme napríklad červenicu, pstruha, ale asi najznámejšia a zároveň najčastejšie chovaná ryba je tá, ktorú si spájame s Vianocami a je to….. — — Kapor, celým menom kapor obyčajný! Tento fúzatý krásavec má domov v rybníkoch a pomaly tečúcich riekach. V kútikoch úst má hmatové fúzy, ktorými prehmatáva dno. Rád „vysáva“ bahno a hľadá v ňom dobroty: larvy, červíky, semienka aj kúsky rastlín. Široké plutvy a silný chvost z neho robia vytrvalého plavca. Ak ho pred Vianocami nevylovia na slávnostnú večeru, môže si požiť aj 20-30 rokov.

Taká šťuka je na rozdiel od neho síce nie je v plávaní extra vytrvalá, ale zato je to hotová podvodná raketa. Šťuka je jedna z najdravejších rýb u nás. Žije v tichých zátokách riek a jazier, v slepých ramenách a zarastených plytčinách. Najradšej stojí nehybne v tráve pri brehu, tvári sa nenápadne a číha. Keď sa v dosahu pohne ryba či žaba, šťuka zachytí vlnenie vody, oči zamerajú cieľ a vystrelí jediným bleskovým zášvihom chvosta!

Má širokú papuľu plnú ostrých zubov zahnutých dozadu – korisť ňou prejde dnu, ale späť už nie hehehe. Uloví rybu, žabu, myš pri vode či dokonca menšiu šťuku, ktorú zhltne pozdĺž, aby sa jej nezasekla o zuby. V rybníku tak robí „poriadok“, lebo odstraňuje aj slabé a choré ryby a iné živočíchy, takže voda zostáva zdravšia.